Aj keď sa dnes väčšina globálneho obchodu odohráva pomocou digitálnych transakcií a fiat mien, zlato naďalej zohráva kľúčovú úlohu vo svetovej ekonomike a politike. Štáty ho stále držia ako rezervné aktívum, ktoré posilňuje ich menovú dôveryhodnosť a strategickú nezávislosť.
Zlato v centrálnych bankách
Centrálne banky po celom svete vlastnia tisíce ton zlata. Slúži im ako:
- Záloha dôvery v národnú menu
- Nástroj na stabilizáciu finančných trhov v kríze
- Zabezpečenie v čase konfliktov alebo sankcií
Príklad: Nemecko v posledných rokoch repatriovalo veľkú časť svojho zlata zo zahraničia naspäť do domácich trezorov. Rusko a Čína aktívne zvyšovali svoje zlaté rezervy ako súčasť snahy o zníženie závislosti na americkom dolári.
Zlato a „dedolarizácia“
Svet je čoraz viac polarizovaný a viaceré štáty hľadajú alternatívy k dominancii dolára. Zlato hrá v tejto stratégii dôležitú úlohu:
- Rusko a Čína podporujú obchodovanie v národných menách a hromadia zlato ako protiváhu k dolárovým rezervám.
- V čase sankcií je zlato prakticky nesankcionovateľné – nie je závislé na platobných systémoch ako SWIFT.
- BRICS krajiny diskutujú o možnosti spoločnej meny krytej zlatom.
Najväčší držitelia zlata (2024)
- 🇺🇸 USA – ~8 100 ton
- 🇩🇪 Nemecko – ~3 300 ton
- 🇮🇹 Taliansko – ~2 450 ton
- 🇫🇷 Francúzsko – ~2 400 ton
- 🇷🇺 Rusko – ~2 300 ton
- 🇨🇳 Čína – ~2 200 ton (oficiálne, neoficiálne viac)
Tieto zásoby tvoria desiatky až stovky miliárd dolárov v hodnote, ktoré štáty považujú za poslednú záchrannú sieť v prípade extrémnej krízy.
Záver: Zlato ako strategický nástroj moci
Hoci zlato už nie je oficiálnou menou, jeho význam ako strategickej rezervy a geopolitického nástroja rastie. V časoch neistoty, keď sa dôvera v tradičné inštitúcie otriasa, práve zlato symbolizuje niečo, čo je univerzálne, trvácne a mimo politických vplyvov.
